Intenzívny rozvoj vedeckého bádania viedol k tomu, že sa od počiatku 20.storočia postupne roztvárala intelektuálna priepasť medzi prírodnými a humanitnými vedami, a to dokonca až do takej miery, že sa začalo hovoriť o „dvoch kultúrach“, ktoré spolu nedokážu komunikovať, pretože ich bádateľské postupy i výsledky sú radikálne odlišné. Tento rozdiel medzi oboma druhmi vied bol navyše umocnený faktom, že prírodné vedy čoraz dôraznejšie nachádzali „odbytisko“ pre svoje objavy v aplikačnej sfére, najmä v priemysle a obchode, v neposlednom rade aj vo vojensko-priemyselnom komplexe. Humanitné  vedy, ktoré také aplikácie nemohli a nemôžu ponúknuť, zdanlivo zostávali  v pozadí, akoby sa oneskorovali, hoci v skutočnosti radom svojich objavov a viac či menej odôvodnených apelov upozorňovali  na nebezpečenstvo, ktoré hrozí ľudstvu práve z prebujneného a  nekontrolovaného vedecko-technického rozvoja. Mnohí významní bádatelia si ale zhruba od 20. rokov minulého storočia začali uvedomovať toto nebezpečenstvo, a rad z nich – nielen z humanitných odborov – sa potom veľmi aktívne usiloval o to, aby sa vedecké myslenie  ako výraz a prejav jednoty európskej racionality dokázalo postaviť nebezpečenstvám, ktoré si nezriedka samo pripravuje svojou lúpeživosťou, mamonárstvom, ziskuchtivosťou, ale aj nerozhodnosťou a váhavosťou. Je prirodzené, že nové cesty najľahšie a najefektívnejšie nachádzajú mladí ľudia. Preto sa nadácia obracia k začínajúcim bádateľom, k mladým ľuďom, ktorí pociťujú spoluzodpovednosť za svoj vlastný intelektuálny a morálny rast rovnako intenzívne ako za svet.

Štipendium je určené pre študentov maturujúcich v danom roku, ktorí sú prijatí na univerzitné štúdium programov matematiky, fyziky, chémie, biológie alebo medicíny na vysokej škole kdekoľvek na svete.

Štipendium činí 40 tis. Kč.

Najviac troch štipendistov ročne vyberá Správna rada nadácie na základe svojho vlastného posúdenia nimi preukázanej schopnosti premýšľať o otázkach vedy z hlbšej perspektívy.